Vyhral som nad úžerou

Autor: Roman Jurík | 16.10.2015 o 1:22 | Karma článku: 8,62 | Prečítané:  2442x

Zdá sa vám, že úžera je jav, ktorý sa vyskytuje len v marginalizovaných komunitách? Že je to niečo skryté, ako každá iná zlodejina? Že úžerníkov naháňa polícia? Mýlite sa.

Úžera sa stala na Slovensku takou samozrejmosťou, ako východ a západ slnka. Deje sa počas bieleho dňa, celkom otvorene. Ničí celé rodiny, privádza ľudí do zúfalstva. Páchajú ju nebankovky aj banky. S nevyberanou brutalitou.

Ale dá sa proti nej brániť. Svoj príbeh mi vyrozprával pán, nazvime ho Ivan. Jeho identita ostáva skrytá. Je to skutočný príbeh. Príbeh o utrpení, o zápase, o víťazstvách aj pádoch. O omyloch aj zločinoch.

Začalo to v roku 2006. Vtedy som mal dobrú prácu. Bol som vodičom kamiónu, mal som dobrý zárobok. Spolu s manželkou som si zobral hypotéku 900 tisíc korún z ČSOB.“ Takto opisuje svoj príbeh pán Ivan.

V roku 2008 si zobrala úver aj manželka z mBank. Nebola to vysoká suma. Všetko vyzeralo dobre. Neboli problémy so splácaním.

Potom prišla kríza. Mňa z práce prepustili. Žili sme len z príjmu manželky. Tá zarábala 300 eur v čistom. V zúfalstve som si zobral úver od Financ Partners. Lenže ani to nestačilo.

„Čo nasledovalo?“ pýtam sa pána Ivana. „V roku 2010 začala ČSOB dražbu na náš dom. Financ Partners tiež. Tak som našiel na internete jedného pána, ktorý mi pomohol. To bolo dosť zvláštne. Ten pán vybavil úver od PSS na úplne cudziu osobu. Vyplatil ČSOB. Dražba sa zastavila. Chcel za to 3 tisíc eur. Neskôr chcel odo mňa, aby som mu predal dom. To som odmietol. Teraz ma volajú na políciu ako svedka. Ten pán totiž spáchal podvod. Je to dosť zvláštne. On mi vlastne pomohol. Pritom ma chcel oklamať. Na polícii musím vypovedať pravdivo. Hoci mne je teraz ľúto toho pána.

Toto je dosť nezvyčajná časť príbehu. Pomoc omylom. Ale stáva sa.

Aj Financ Partners chcel môj dom. Tiež začal dražbu. Zastavil ju súd.

Pokračovanie je už bežnejšie. „Bol som zúfalý. Každú chvíľu hrozilo, že prídeme o dom. Začal som sa obracať na ďalšie banky a nebankovky. Ešte z roku 2002 som mal úver aj od Cetelemu. Mal som s manželkou úver od Profi Creditu. Mal som úver od Slovenskej sporiteľne. Z kolotoča splátok sa nedalo vystúpiť.

Nemôžem sa pána Ivana nespýtať: „Načo ste si vzali toľko úverov?“ „Bol som hlúpy,“ hovorí pán Ivan. „Dnes by som už takú chybu neurobil. Ale nečakal som, že všetky tie banky a nebankovky sa na nás vrhnú ako supy.

„Ako to myslíte?“ pýtam sa. „Nevedel som, že je také jednoduché zobrať človeku dom. Nevedel som, že nebankovky budú chcieť dvojnásobok či trojnásobok toho, čo požičali. Nevedel som, že príde kríza. I keď to ma neospravedlňuje.

„A čo bolo ďalej“ pýtam sa. „To už som začal hľadať pomoc. Advokátov, spotrebiteľských organizácii. Bol som zúfalý. Ale povedal som si, že sa len tak nevzdám. Chceli nás, celú rodinu, pripraviť o všetko. Začali žaloby, exekúcie. Život sa stal neznesiteľným. Už sme nemali z čoho žiť.

„Ale dlhy treba platiť, nie?“ oponujem. „Treba. No už nebolo z čoho. Urobil som chyby. Ale prečo mi tak ochotne dávali pôžičky? Viete, akí boli všetci ochotní, keď som o pôžičky žiadal? Nikoho nezaujímal môj príjem ani vek. A viete ako sa zmenili, keď som prestal platiť? Z milých ľudí sa zrazu stali vlci.

„Z takého kolotoča dlhov sa predsa nedá vystúpiť,“ poznamenávam. „To sa zdalo aj mne. Lenže právnici ma upozornili na úžeru všetkých tých bánk aj nebankoviek. Presne tomu nerozumiem. Len viem, že chceli vysoké úroky. Ale to nebolo zďaleka všetko. Oni si do zmlúv dávali aj všelijaké rozhodcovské doložky, revolvingy, doteraz poriadne neviem, čo to je. Len viem, že dlhy narastali bez mojej kontroly. Navyšovali si ich sami veritelia. Nie ja ani manželka. A posielali nejaké rozhodcovské rozsudky. Rozhodovali o nás bez nás.

Urobil som chybu. Ale to nikomu nedáva právo, aby ma zodral z kože. Zažíval som peklo. No ostalo vo mne nejaké svetlo, ktoré mi hovorilo, aby som sa nevzdával. A nevzdal som sa. Začal som sa brániť. S pomocou právnikov a spotrebiteľských organizácii.

„Ako vám mohli pomôcť právnici a spotrebiteľské organizácie? Dlhy za vás snáď neplatili?“ Pán Ivan mi odpovedá: „Jasné že nie. Ale zistili, že zmluvy sú úžernícke. Že napríklad mi nemali dávať úvery bez toho, aby zistili, či ich viem splácať. Že nemohli rozhodovať o nás bez nás. Že si nemohli úvery svojvoľne navyšovať tými revolvingami. Že z celej rodiny nemôžu urobiť bezdomovcov. Bolo to nesmierne ťažké. S pomocou právnikov a spotrebiteľských organizácii som sa teda bránil. No nielen to. Prešiel som aj do útoku. Legálneho, prostredníctvom súdu. Začal som podávať žaloby.

„Čo ste žalovali?“ pýtam sa. „Neplatnosť zmlúv. Presne to povedať neviem, nie som právnik. Ale v tých zmluvách bolo všeličo. A tam, kde som úvery preplatili, žiadal som, aby mi vrátili preplatok.

„A ako to dopadlo?“ „Ako som povedal, bolo to veľmi ťažké. Ochorel som z toho. Nie som už najmladší, na rehabilitácie budem chodiť asi do smrti. Čakanie na súdne rozhodnutia boli mučivé. Ale bol som vo väčšine prípadov úspešný. Ukázalo sa, že to nie ja som neporiadny dlžník, ale naopak. Že mne dlhujú. Lebo pýtali privysoké úroky. Niektoré súde spory sa už skončili. Väčšinou v môj prospech. Iné ešte pokračujú. Už ich nie je veľa. Viem, že mám veľkú šancu na úspech. Niektoré veci som aj prehral. Prehier však bolo oveľa menej. Teraz sa mi podarilo vrátiť do normálneho života. Mám ešte dlhy, ale viem ich splácať. Nové dlhy už nechcem. Ani za svet!

„Čo by ste odkázali druhým ľuďom?“ „Aby sa nedali oklamať. Aby neverili sľubom a klamstvám bánk a nebankoviek. Lebo keď sa do toho človek dostane, zožerú ho. Ľudia, prosím, neopakujte moje chyby. Neberte si pôžičky. Ak ste si už pôžičky zobrali, bráňte sa! Ak sa nebudete brániť, skončíte veľmi zle. Nikdy sa už úžerníkov nezbavíte. Zaplatíte aj desaťnásobok a úžerníkom nebude dosť. Zoberú vám domy, byty, celý majetok, nebudete mať ani čo jesť. Viem, že je veľmi ťažké brániť sa. Ale dá sa to. Je to jediná možnosť. Nebojte sa hľadať pomoc. Nemusíte mať drahého advokáta. Dokážu vám pomôcť aj spotrebiteľské organizácie. Zadarmo alebo za symbolický poplatok. A nebojte sa súdov. Sú na to, aby vás ochránili. Verte mi, máte šancu. Máte šancu poraziť nenažratých úžerníkov. Vrátane bánk. Dlhy za vás nikto nezaplatí, ale máte šancu dosiahnuť také riešenie, že dlhy budete vedieť splácať. Alebo že vám ešte aj úžerníci budú musieť vrátiť to, čo dostali od vás nelegálne. Ľudia, bojujte za svoje práva.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?