U nás doma sa začala správa okamžite analyzovať. Kto to zavinil? Podľa niektorých to bola ľavica vedená Smerom, podľa iných pravica vedená nevedno kým, podľa ďalších za to môže aj pravica aj ľavica, skrátka všetci politici, neriešenie problémov ľudí na Strednom Slovensku a vôbec, zanedbávanie zložitej sociálnej situácie na celom Slovensku, zanedbávanie samotných volieb, fenoménu extrémizmu, výchovy k demokracii, zanedbávanie všeličoho, asi všetkého.
Jedna vec sa však dostatočne jasne nepovedala. Čo vlastne vyjadrili voliči v Banskobystrickom kraji? Iste, frustráciu, nespokojnosť. Vraj by to takto dopadlo v hociktorom inom kraji okrem bratislavského. Ale väčšina z nich povedala ešte niečo iné. Že nechcú Cigánov.
Bol som vysokoškolským učiteľom. Stretával som sa denne s inteligentnými, slušnými mladými ľuďmi. Nie raz som z ich úst počul, akí sú Rómovia, častejšie Cigáni, zlí, ako zneužívajú sociálny systém, ako sa im nechce pracovať, páchajú kriminalitu, sú vredom našej krásnej krajiny. Nehovorili to príliš nahlas, vedeli, že sa to nepatrí. Ale bolo to hlboko v nich. Mimochodom na Facebooku som v týchto dňoch videl zhrozené statusy aj týchto istých študentov nad Kotlebovým víťazstvom.
Povedzme si to konečne úprimne, nahlas, veď je demokracia, sloboda slova. Rómovia nám prekážajú. Závidíme im, že dostávajú zadarmo byty, za rodenie detí sú odmeňovaní sociálnymi dávkami a nám, bielym, nikto nič zadarmo nedá. Povedzme si to konečne tak, ako to je, že nenávidíme Rómov, Cigánov. Dosť veľa obyvateľov Banskobystrického kraja nabralo odvahu a konečne to povedali nahlas. Nie menovite, ale tak, že je to počuť. Netrvrdím, že každý z Kotlebovych voličov v sobotu mal na mysli práve toto, ale podstatná väčšina určite áno. Povedzme to nahlas, čoho sa bojíme?
V Banskobystrickej župe sa spomedzi 530 220 oprávnených voličov 71 397 vyslovilo za Kotlebu. Pravdepodobne nie úplne všetci z nich cítia odpor voči Rómom, no pravdepodobne dostatok ďalších s podobným pocitom volilo inak alebo ostalo doma a pravdepodobne by výsledky volieb boli v hociktorom inom kraji podobné, vraj s výnimkou bratislavského.
Uvedomme si, že Kotleba nie je len výsledkom nezodpovednosti „štandardných“ politických strán, korupčnosti politikov, krízy, nezamestnanosti a neviem čoho ešte. Kotleba je našim obrazom. Kotleba je jeden z náš. My sme Kotleba.
Chce sa mi optimisticky veriť, že ešte stále nie väčšina z nás nenávidí Cigánov, i keď je takých viac než len tých 71 397. Chce sa mi veriť, že je nás dosť takých, kto odsúdi protirómske výpady nielen zo slušnosti. Chce sa mi veriť, že my znamená my bez ohľadu na národnosť a farbu pleti. Teda že „my“ neznamená len „my biely“ a Rómovia sú „oni“. Chce sa mi tomu všetkému veriť.
