Balada o slovenskom národe

Autor: Roman Jurík | 10.8.2017 o 22:32 | Karma článku: 6,72 | Prečítané:  1281x

Dnes som bol v Martine. Pracovne. Cestoval som vlakom. Je to zaujímavejšie, spravidla pohodlnejšie a lacnejšie a vždy bezpečnejšie ako autom. Cestou späť vlak meškal. Pri trati horela tráva. Museli ju hasiť, nemohli púšťať vlaky.

Vlak meškal asi poldruha hodiny. Cestujúci samozrejme frflali. Do cieľa nás vlak doviezol. Pri takom meškaní mi napadlo reklamovať meškanie vlaku. V cieľovej stanici som zamieril rovno do pokladnice. Očakával som rad ľudí. Dočkal som sa. Očakával som nespokojných cestujúcich. Mýlil som sa. Cestujúci si v pokladnici len kupovali lístky. Bol som zrejme jediný z celého vlaku počítajúceho najmenej dvesto duší, kto meškanie reklamoval. Pokladníčka sa trochu čudovala, ale čo som potreboval, to som vybavil.

Kvôli požiaru meškalo viacero vlakov. Nevedno, koľkých cestujúcich sa to dotklo. Dúfam, že okrem mňa si ešte svoje práva uplatnil aj niekto iný. I tak sa o svoje práva dnes zaujímalo nie viac ako jedno percento cestujúcich. Veľa nezískam. Zo zaplatených 16,35 eur mi patrí tuším štvrtina a možno ešte niečo k tomu. Ale i tak mi to stojí za to.

 

Čo s tým má slovenský národ?

Nič aj všetko. Pri miere frflania v meškajúcom vlaku som čakal, že cestujúci sa budú domáhať svojich práv. Železničná spoločnosť Slovensko za meškanie nemohla. No zdalo sa mi, že spolucestujúci sú nespokojní. Žeby sa mi to len zdalo? Nechce sa mi veriť. Prečo si ale frflajúci neuplatnili svoje práva?

Asi preto, že sme skrátka takí. Okrádajú nás na každom kroku? Nepáči sa nám korupcia? Nepáči sa nám, ako si z nás robia otrokov úrady, banky, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, bohatí investori berúci nám posledné kúsky prírody? Zafrfleme si, potom sklopíme hlavu a ideme ďalej. To nespokojné jedno percento sa dá ľahko uspokojiť alebo umlčať. Ostatní nič nevidíme a nepočujeme. Krutý exekútor nás môže zdrať z kože. My sme ticho. Iba frfleme.

Iste, niekedy je toho aj na nás veľa. Potom vypukne Slovenské národné povstanie či Nežná revolúcia. To je tak raz, dvakrát za sto rokov. Inak len potichu frfleme.

Aký je slovenský národ? Holubičí? Nie. Ovčí. Sme iba ovce. Strihajú nám kožušinu, vedú nás na jatky. My pokorne ideme a frfleme.

Aby som nediskriminoval, nejde len o slovenský národ. Ide i nás všetkých, bez ohľadu na národnosť. Skrátka, my, národ slovenský, spoločne s príslušníkmi národnostných menším a etnických skupín, teda my, občania Slovenskej republiky, sme ovce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prečo sa na verdikt v nástenkovom tendri čakalo desať rokov?

Prípad stále nie je na konci. Odvolanie exministrov bude riešiť Najvyšší súd, ktorý naťahuje aj kauzu tunelovania nebankovky, za ktorou je Jozef Majský.


Už ste čítali?